Rainy Day~ 1/1

13. july 2014 at 20:33 | Amy |  Oneshot
Ahojté ^^

Najskôr by som chcela povedať: WOW!! NEVERÍM, ŽE SOM TO DOKONČILA~ !! (Aj keď je to dosť krátke no :D)
Tak a pokračujeme.
Túto jednorázovku som začala písať už dakedy v januári a aj bola jedného času zverejnená na blogu, ako jednorázovka na dve časti, ale potom som sa rozhodla ju stiahnuť s tým, že ju prepíšem na novo.

A tak som skúsila štýl písania v prítomnom čase, takže ak mi to niekde ušlo do tej minulosti, tak sa ospravedlňujem. Takisto je to písané raz z pohľadu jedného, potom druhého... tak dúfam, že vám to nebude prekážať a nestratíte sa v tom. ^^

Btw.: Dúfam, že sa vám bude páčiť a necháte možno aj nejaký ten komentár alebo hviezdičky (?), som naozajzvedavá na vaše názory a že ako by ste sa na jej mieste zachovali vy.
Btw.2: Ďakujem Aki za pekný cover *3*



Tak, ako každý večer, aj dnes sa vyberám do parku, ktorý je neďaleko môjho domu, kde môžem v pokoji trénovať. Sadám si na lavičku a vyťahujem z púzdra gitaru. Ladím posledné tóny. Začínam spievať pieseň, ktorú som nedávno dokončila.


"Stále prší a bude znovu,
keď prestane, vtedy prestanem aj ja..."


Vydychujem posledné slová piesne. Spoza stromu, ktorý je hneď pri lavičke začujem tichý potlesk. Pozerám tým smerom. O strom sa opiera nejaký muž. Vysoký, hnedé krátke vlasy s ofinkou padajúcou do očí, dokonalá pleť, pekne krojené plné pery. Nemôže mať viac ako 25 rokov.
"Nádherná pieseň" hovorí mi, stále opretý o strom. Nezvyknem sa rozprávať s cudzími ľuďmi, tak sa len milo pousmejem na znak vďaky a začínam odkladať gitaru naspäť do púzdra. Cítim na sebe jeho pohľad. Znervózňuje ma to, ale nedávam na sebe nič poznať. Prehadzujem si gitaru cez plece a chystám sa na odchod.
"Ako sa voláš?" pýta sa ma. Neodpovedám, odchádzam.


Pozerám, ako odchádza. Sledujem jej ladnú chôdzu, jej tmavé vlasy, lesknúce sa vo svetle lámp.
"Nevadí, mám to." hovorím si a odkladám mobil, ktorý som celý čas zvieral v ruke naspäť do vrecka.
* * *


"Nedokážem sa toho zbaviť, nedokážem sa zbaviť myšlienok na teba~" ozýva sa v obchode, kde si práve kupujem obľúbenú instantnú polievku.
"Nie je to.." odmlčím sa a počúvam pieseň.
"Určite je to ona.. ale ako?" pýtam sa sama seba, akoby som čakala, že sa mi odpoveď z ničoho nič objaví v mysli.
Rýchlim krokom prechádzam k pokladni a vykladám polievku na pult.
"Prosím Vás.." neisto oslovujem predavačku.
"Neviete náhodou, od koho tá pieseň je? Je veľmi pekná" pýtam sa jej a v kútiku duše dúfam, že ona bude vedieť.
"Hmm..." rozmýšľa, kým blokuje polievku, potom pokračuje. "Tuším to je nová pieseň od skupiny BEAST. Hrajú ju všade."
"Bude to 3170 wonou." vracia sa k práci a ja jej podávam vopred nachystané peniaze.


"Tak BEAST.. hmmm.." hovorím si, zatiaľ čo kráčam z obchodu domov. Po ceste rozmýšľam, čo by som mala urobiť.
Mám nabehnúť rovno do ich spoločnosti a obviniť ich, že mi ukradli pieseň? Alebo na nich podať žalobu za autorské práva? Tak či tak, do spoločnosti by ma zrejem nepustili, čiže by som sa ďaleko nedostala a na právnika nemám peniaze. Neostáva mi nič iné, len chodiť každý deň do toho parku a čakať, že sa tam ten hajzel znovu ukáže a dostane, čo si zaslúži.
Ukončujem vnútorný monológ, vyberám z vrecka kľúče a odomykám si byt.
* * *


Už pár týždňov chodím každý deň do toho parku, kde som ho prvý krát stretla a stále čakám, kedy sa konečne ukáže. Začínam strácať nádej, že ho ešte niekedy uvidím. Mám strach, že mu nebudem môcť vynadať, vykričať mu, že je to len odporný zlodej a nie idol, známy v celej Kórey.


Začujem tichý potlesk. Pozerám tým smerom, stojí tam on. Tak, ako prvý krát, tak aj dnes je opretý o strom. Na tvári sa mu pohráva úsmev. Nevšímam si ho a odkladám gitaru do púzdra.
"Aj dnes si si to nahrával?" pýtam sa potichu, ale jasne, kým zapínam zips.
"Nahrával?" v hlase mu počuť prekvapenie.
"Dobre si počul, alebo máš až takú dobrú pamäť a zapamätáš si text na prvé počutie?" hovorím mu, zatiaľ čo si prehadzujem púzdro cez plece. Prichádzam k nemu bližšie.


V hlase jej cítiť hnev. Snažím sa tváriť, že ja o ničom neviem, ale už ma prekukla.
"Nehraj to na mňa. Viem o všetkom" hovorí a nenávistne mi hľadí do očí. Nič nehovorím.
"Baví ťa hrať sa na hlupáka?" zvyšuje hlas.
"Priznaj sa už konečne." pokračuje.
"Tú pieseň... ukradol si mi ju." zavrčala. Taká zlatá, keď sa hnevá.
"Počula som ju v rádiu, dobre? Presne tú, čo som spievala v ten večer, keď som ťa prvý krát stretla. Znela inak, ale tie slová.. tie slová boli presne také isté, tak sa tu netvár, že nevieš, o čom hovorím!"
"Ja.. ja ti to vysvetlím." konečne niečo hovorím.
"Tu nie je čo vysvetľovať!" kričí.


Už nemám na neho nervy. Otáčam sa, že idem preč, keď začujem zastonanie. Obzriem sa.
"Huh? Čo robíš na zemi?" prekvapene sa pýtam hnedovlasého chalana.
"Vďaka tebe som sa tu ocitol." hovorí a pomaly sa pritom dvíha zo zeme. Šúcha si hlavu - pravdepodobne miesto, kde som ho trafila.
"Dostal som gitarou po hlave... pri tej tvojej piruete." snaží sa o úsmev.
"Aha." vravím bez štipky záujmu, hoci v kútiku duše mám chuť sa smiať.
* * *


"No ako?" pýta sa ma kolega, keď sklesnutý sadám na gauč.
"Čo myslíš?" odpovedám mu otázkou a snažím sa o úsmev.
"Nie najlepšie." odpovedá si.
"Dosral si to kamoško." hovorí mi druhý.
"A ja za to môžem?" naviera mi žila na spánku. Neznášam, keď sa hrá na múdreho a potvrdzuje mi niečo, čo už dávno viem.
"Nerozčuľuj sa" vystiera ruky do obranného postoja. Len mávnem rukou. Už je to aj tak jedno.
"Vravel som, že to nedopadne dobre, ale nieeee~ vy ste sa museli hrať na hrdinov a hovoriť 'veď ona to pochopí'. HOVNO! Nenechala si to ani vysvetliť. Bože, ja som taký idiot." Len som stál a pozeral na ňu, nič nehovoril a ľutoval, že som si jej pieseň vôbec nahral do mobilu. Prečo som to vlastne urobil? A ako som mohol dopustiť, aby to niekto zo spoločnosti našiel. A chalani zo skupiny? A tí ma proste postavili pred hotovú vec -buď ideš do toho, alebo končíš- mal som snáď na výber?!
Celý nešťastný skladám hlavu do dlaní a rozmýšľam čo ďalej.
* * *


Hoci sa snažím nechodievať za ňou každý deň, vždy sa nakoniec ocitnem v tom parku. Moje nohy ma jednoducho neposlúchajú, jej hlas je pre mňa ako droga a tak som tu každý deň. Pozorujem ju z diaľky, to je to jediné, čo môžem robiť. Bojím sa, že keď konečne dostanem odvahu jej všetko vysvetliť, nedostanem zo seba ani jedno slovo a budem sa len prihlúplo usmievať. Áno, to som celý ja.
"Chodíš sem každý deň?" vytrhne ma zo zamyslenia známy hlas.
"Do pekla.." dávam si ruku na srdce, keď pred sebou uvidím ju. Usmieva sa.
"Rada ťa vidím." prehovorí po chvíľke ticha. Ničomu nerozumiem. Ako ma môže rada vidieť, keď som jej ukradol pieseň?
"Prečo?" pýtam sa prekvapene a nespúšťam z nej zrak.
"Neviem, možno..." na chvíľku sa zahľadí do zeme, akoby sa tam snažila nájsť tie správne slová.
"Možno..." opakuje, ale teraz mi už pozerá do očí.
"...chcem začať odznova a zabudnúť na ten incident." usmieva sa.
"Čože?" vyšlo zo mňa.
"Premýšľala som o tom..." hovorí, pričom si stále hľadíme do očí. "... a možno, keď ťa lepšie spoznám, tak pochopím."
V mysli sa mi vynárajú slová tej piesne, kvôli ktorej to všetko začalo.
"Teraz už viem, že je koniec. Viem, že to všetko bola hlúposť." spievam potichu.
Uchopuje moju dlaň do tých svojich, na tvári jej žiari úsmev.
"Toto nie je koniec, toto je nový začiatok."




 

7 people judged this article.

Comments

1 アキ Λκι | Web | 14. july 2014 at 1:17 | React

♥ ~ Sugee!! ~
Bro, je to naozaj super :3 A Hlavne ten koniec ~ Ten sa mi páčil a rátal z celej jednorázovej najviac ♥
BIG LIKE!!!! ~

2 Citruštek | Email | Web | 14. july 2014 at 11:23 | React

Hudobná romantika. :-) Veľmi pekné. :-) Stručné, pekne opísané, dobre sa to číta. :-) Síce nebolo vysvetlené, prečo zmenila svoj postoj k nemu a k tej situácii, no prišlo mi to tak, že časom všetko utíchne a v hlave sa to usporiada samo. Chválim ťa, pekná jednorázovka. ^^

3 Amy~ ♥ | 14. july 2014 at 11:28 | React

[2]: ďakujem pekne, som rada, že sa ti to pačilo ^^

4 calime | Web | 19. august 2014 at 23:41 | React

Jéé bylo to hezké. Pravda, že jsi si vybrala těžký způsob na psaní a plus to rozdělení. Možná jsi mohla dát její části kurzívou, pač to bylo vážně chvilkami matoucí. Ale co se psaní týče, tak se mi to líbilo. Možná ten konec byl "rychlý". Já osobně bych tam ještě hodila nějakou její část, jak dospěla k tomu že ho chce poznat :) Ale jinak to bylo vážně hezké :)

Ps. Sama jsi chtěla kritiku, tak jí máš :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement